F Naša obec
800x6001024x768Auto Width
Menu
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
TOPlist
Naša obec
Napísal Administrator   

Naša obec

Erb obce Spišský Štiavnik                     Erb Základnej školy Spišský Štiavnik                 LOGO DHZ

Obec Spišský Štiavnik            Základná škola Spišský Štiavnik  

 

Spišský Štiavnik – stručné dejiny obce.

 

Územie obce Štiavnik sa nachádza  v údolí rieky Hornád s prítokmi Oľšovec a Ždiar v západnej časti Hornádskej kotliny vo Vikartovskej priekope. Na severe ju ohraničuje pohorie Kozie chrbty s podcelkom Dúbrava, na juhu Spišsko – gemerský kras s podcelkom Slovenský raj a  na západe Nízke Tatry.  Údolie rieky Hornád bolo od praveku  dôležitým komunikačným územím.

Archeologické nálezy dokladajú osídlenie územia obce už v praveku. V polohe Nad rybníkom boli preskúmané štyri sídliskové objekty z mladšej doby kamennej – neolitu  a doby bronzovej.  Neolitické sídlisko a nálezy z doby bronzovej, doby rímskej a veľkomoravského obdobia (9.-10. stor.) boli zistené aj v polohe Sedliská. Pri melioračných prácach na zaniknutých stredovekých rybníkoch boli zistené nálezy z doby rímskej a neskorého stredoveku. Najnovšie výskumy v areáli zaniknutého kláštora cistercitov priniesli nálezy z doby rímskej a neskorého stredoveku (13.-15. stor.). Spomenuté nálezy svedčia o tom, že horné Pohornádie bolo v praveku a včasnej dobe dejinnej intenzívne osídlené. Staršie včasnostredoveké osídlenie je v archeologickom materiáli doložené iba v menšej miere.

Situácia sa výrazne mení začiatkom 13. stor.  Dôležitým medzníkom je založenie cistercitského opátstva v roku 1223 z iniciatívy kniežaťa Kolomana, brata uhorského kráľa Belu IV. Štiavnické opátstvo v stredoveku významnou mierou ovplyvnilo ďalší sídelný, cirkevný a kultúrny vývoj nielen na hornom Pohornádí, ale na celom Spiši. Cisterciti vyklčovali lesy, kultivovali pôdu, postavili mlyn s mlynským náhonom, zriadili rybníky a realizovali rozsiahle pozemkové úpravy v okolí kláštora, ktoré natrvalo sa uchovali v obraze krajiny. V druhej polovici 13. stor. sa cistercitská stavebná huta podieľala na výstavbe mnohých spišských kostolov. Opátstvo bolo aj hodnoverným miestom. Donáciu Kolomana potvrdil v roku 1260 Belo IV., vymedzil hranice majetkov štiavnického opátstva vo východnej časti Hornádskej kotliny a zahrnul doňho aj územie Spišskej Teplice a Nižnej Šuňavy. V roku 1256 daroval Belo IV. štiavnickým cistercitom dnes už zaniknutú dedinu Stojany. Archeologický výskum zaniknutej rotundy umožňuje predpokladať, že dedina existovala už niekoľko desaťročí pred uvedenou donáciou.  V roku 1264 opát Albert prenajal dedinu Stojany šoltýsovi Hildebrandovi za dve marky striebra ročne. V 13. stor. vznikli na majetkoch štiavnického opátstva ďalšie dediny a na prelome 13. a 14. stor. boli niektoré z nich doosídlené na nemeckom práve. Okrem Spišského Štiavnika patrili k panstvu štiavnického opátstva tieto dediny: Hra­nov­nica, Spiš­ské Bys­tré, Kra­vany, Vi­kar­tovce, Spiš­ská Tep­lica, Nižná Šu­ňava, Lip­tov­ská Tep­lička, Pri­movce, Vy­dr­ník, Já­novce a za­nik­nuté stre­do­veké de­diny Alc­nov a Sto­jany.

Spišský Štiavnik sa v písomných prameňoch prvýkrát spomína až v roku 1294, aj keď nepochybne vznikol už skôr. Pravdepodobne už  cisterciti  pri svojom príchode našli tu dedinu s obyvateľmi, ktorí sa živili poľnohospodárstvom, rybolovom a lesnými prácami. Opátstvo a dedina sa viackrát spomína aj v 14. a 15. stor.  Je veľmi pravdepodobné, že spolu s kláštorom bola vyplienená pri husitskom vpáde  na Spiš v roku 1433. Ďalšie rany iste utrpela pri pustošení Spiša bratríkmi v polovici 15. stor. Osud kláštora spečatila situácia v krajine po bitke pri Moháči a následná  vojna medzi Jánom Zápoľským a Ferdinadom Habsburským. Na pozadí týchto udalostí vrcholil  storočný spor  s prerušovanými bojmi o právo skladu medzi Levočou a Kežmarkom. Anarchiu v krajine využil aj lúpežný rytier Matej Bašo z Muráňa. Jeho stúpenci kláštor obsadili. Vtedy už bol Spišský Štiavnik poddanskou dedinou kežmarského hradného panstva. Pri bojoch v roku 1531 Levočania dedinu vyplienili a kláštor dobyli a podpálili.

V roku 1532 získal od Jána Zápoľského štiavnické panstvo do zálohu poľský šľachtic Hieronym Lasky za 15 000 dukátov. Pravdepodobne ešte v tomto začína s výstavbou opevnenej kúrie, ktorá mala nahradiť vypálený kláštor. Po jeho smrti získava do zálohu panstvo s kúriou jeho syn Albert. V nasledujúcich desaťročiach sa dostáva panstvo postupne do zálohu Turzovcov, Jána Reubera a napokon v roku 1579 Tökölyovcov, ktorý ho po niekoľkých rokoch získali do svojho vlastníctva. Tökölyovci začali prestavbu kúrie na kaštieľ, ktorý sa stal sídlom štiavnického panstva. Vo veľkej miere bol využívaný stavebný materiál zo zaniknutého kláštora, o čom svedčia románske architektonické články zabudované v kaštieli a v hospodárskych stavbách. Po porážke povstania Imricha Tökölyho mu boli jeho majetky skonfiškované a panstvo sa v roku dostáva do vlastníctva ostrihomského arcibiskupa Juraja Sečényho, následne jezuitov a po zrušení rádu získava panstvo s kaštieľom spišské biskupstvo. V roku 1834 prešiel kaštieľ zásadnou prestavbou, kedy bola prestavaná aj Kaplnka Zvestovania P. Márie z roku 1669. Prestavbu viedol J. Polák, murársky majster zo Spišských Vlách. Po zrušení poddanstva v roku 1848 panstvo zaniká, ale kaštieľ s pôdou zostáva vo vlastníctve biskupstva až do roku 1950. Ďalšie stavebné úpravy boli realizované v rokoch 1891 – 1908. V roku 1925 kaštieľ vyhorel. Preto v rokoch 1927 – 1929 začal jeho rozsiahlu prestavbu a adaptáciu popradský staviteľ J. Šašinka podľa štúdie arch. D. Jurkoviča.

Po skončení feudálnej anarchie a poslednom povstaní Františka II. Rákociho sa politická a hospodárska situácia v Uhorsku stabilizuje. Tento fakt sa odrazil aj v demografickom vývoji.  V roku 1712 mala obec 226 obyvateľov, v roku 1787 mala 736 obyvateľov, v roku 1801 počet obyvateľov klesol na 695, v roku 1828 stúpol počet na 934 obyvateľov, v roku 1824 na 1113 obyvateľov, v roku 1869 klesol na 1065 obyvateľov. V nasledujúcich rokoch mal klesajúcu tendenciu. V roku 1900 mal 920 obyvateľov, v roku 1921 831 obyvateľov. Od roku 1930 počet obyvateľov stúpal, v roku 1940 na 1138, v roku 1961 na 1497, v roku 1970 na 1626 a napokon v roku 2005 mal Spišský Štiavnik 2153 obyvateľov.